Alphino doupě

 Tak som tu. Ocitla som sa na tomto svete pred nejakým tým -relatívne krátkym- časom a tak som sa rozhodla prezentovať sa tak trochu i na verejnosti, aby som neupadla do zabudnutia bez jediného škrabanca v dušiach iných ľudí :).

 

Ako som sa sem dostala: Moji rodičia zvolili meno Michaela cestou do pôrodnice, keď matka presvedčila otca, že to zrejme predsa len môže byť aj dievča. Známejšia som ale pod inými menami, počínajúc Alphou a končiac „beštiou akousi“ :). Narodila som sa 24 februára, dva a pol týždňa po termíne, pretože sa mi nechcelo von (a čudujete sa?). Hneď v pôrodnici sa mi však už skoro podarilo umrieť, pretože lekári verili tomu, že to zvladneme s matkou sami. Nezvládli. Matka príroda sa na mňa vykašľala a tak ma vytiahli von ruky lekárov.  Môj život sa odvíjal celkom zaujímavo. Po narodení, som sa celý čas smiala a všetci ma zbožnovali. Od istého okamihu, akoby som zásoby smiechu vyčerpala som sa zas nesmiala vôbec. Od mala som bola považovaná za divnú. V piatich rokoch som prehlásila pred starou mamou, že ma vyrušuje pri rozhovoroch so ženou, ktorú mám veľmi rada a ona vždy odíde. Nik iný ju okrem mňa nikdy nevidel. Taktiež som sa považovala za zviera (na jedno uhryznutie ostala mojej matke pamiatka až doteraz). Toto mi vlastne ostalo až do dnes-viz. nižšie. Moja spiritualita bola už v detstve silne rozvinutá, často som dával zvláštne odpovede, ktorým okolie nerozumelo/nechcelo rozumieť. Verila som na anjelov, i keď som odmietala prijať matkinu katolícku vieru. Po istom čase som začala svoje pocity vpísavať do obrázkov a básní, z ktorých väčšina nebude nikdy publikovaná, pretože sú mojím tajomstvom a pokladom.

 

A čo je zo mňa teraz: Som stále rovnako podivínska, ako som bola. Niekedy mám pocit, že som zbytočne zložitá, ale zároveň to slúži ako celkom dobrý prostriedok na odohnanie neželaných ľudí v mojom okolí :). Musím priznať, že nepôsobím ako vyrovnaný človek, pretože moja nálada pravidelne variuje od depresívnej až po bláznivú, niekedy až infantilnú. Ale ja sa nesťažujem, aspoň nežijem stereotypne ;). Vnútorne som však na tom celkom fajn, necítim sa rozhádzaná. Stále sa považujem za zviera, je to spôsob môjho sebavyjadrenia (pred naštartovaním predsudkov si o tom niečo zistite, OK? :) ).

 

Čo ma baví&čo mám rada: Mám rada množstvo vecí, ale pre utvorenie obrazu ich uvediem aspoň pár...Milujem hudbu, i keď sama nepatrím k tým natoľko obdareným, že by som ju sama tvorila. Je pravda, že niekedy si spievam, ale to len po odstránení všetkých zrkadiel, bolo by príliš drahé, kupovať si zakaždým nové ;). Neodsudzujem žiadny štýl (aj keď niekedy mi toto prehlásenie musí okolie pripomenúť...), ale v mojom príbytku nájdete najmä ethno, ska, chillout, psytrance, nejaký ten rock a dokonca i pár metalových skladieb. Najbežnejší nápoj, ktorý môžete zahliadnuť v mojich tlapkách je čaj ^.^ . Taktiež milujem čítanie a „vanenie sa“-pobyt vo vani s teplou vodou, sviečkami, vonnou tyčinkou a príjemnou hudbou. V poslednom čase cvičievam pravidelne yogu a chystám sa taktiež na Tai-chi, brušné tance a fire show. Milujem prírodu a zvieratá, som nimi fascinovaná a zároveň pred nimi cítim rešpekt. Mám k nim naozaj vysoko vyvinutý vzťah, čo sa prejavuje aj na mojom prezvieratenom okolí :). Rada ležím len tak pohodená (pokým do mňa nezakopnú) ale taktiež dokážem vyvinúť neskutočnú aktivitu. Som fascinovaná taktiež spirituálnom a rôznymi náboženstvami a podivnými komunitami (dlaci, BDSM, furry, upíri, ľudia_ktorí_nie_sú_klasifikovaní_ako_štandard,...)

 

To by bolo na úvod asi tak všetko, táto záplava informácii musela byť dostatočne únavná :). Kto sa dočítal až sem, tomu gratulujem, zasa ste zvládli niečo neužitočné ;). Verím tomu, že som vás neodradila dĺžkou a v budúcnosti taktiež navštívite toto miestečko, keď už som sa rozhodla poshareovat my mind :).

 

A keď už sa blíži ten umelú Nový rok, prajem Vám, aby bol aspoň dva razy takú dobrý, ako bol predchádzajúci. A nezdržujte sa predsavzatiami, i tak dobre vieme, že ich nesplníte ;).

 

Začiatok.